„Joj vy chováte opice, to sa máte. A dobre zarábate? Asi áno, veď máte nový dom. Zarábať na utrpení zvierat by sa nemalo, je to hnus!“ takto sa začal jeden rozhovor s človekom, ktorý ma dnes ráno pristavil na ulici. Na nohách mal značkové topánky, značkové oblečenie, v ruke drahý telefón, nové auto. Poznal som ho trošku z videnia. Nečakal na vysvetlenie o veci, do ktorej sa nevyznal. Bola z neho priam cítiť závisť. Odpovedal som mu s úsmevom, že nech zoberie svoje peniaze, vystavia ubikácie, obehá si všetky úrady a získa povolenia, nakúpi opice a nech sa pustí do úspešného chovu. Samozrejmosťou je riadne štúdium problematiky chovu. Opice majú svoj jedálniček, potrebnú vitamínovú štruktúru, problematické liečenie chorôb. Ale nech nie je potom sklamaný, keď zistí, že malý chov je skôr o neustálom dotovaní a nie o zarábaní peňazí! Je to skôr taká srdcová záležitosť.
Urazil sa a začal mi hovoriť, kde som zobral peniaze na postavenie domčeku pre opice a na nákup opíc. Že také veci stoja rádovo desaťtisíce Eur. Nie som prchký človek, ale v tomto okamžiku mi došla trpezlivosť. Sprostá otázka vyžadovala sprostú odpoveď. „Vytlačil som si ich! Pozrite sa, mám na sebe staré montérky, bundu ktorá má hádam 10 rokov, telefón mám za 900 korún. Roky pracujem od rána do večera. Nekupoval som si pičoviny, ktoré nepotrebujem, šetrili sme a dovolili sme si kúpiť opice i postaviť dom pre opice. Vy ste si kúpili nové auto za ušetrené peniaze a ja opice. Predajte auto, a tiež si môžete kúpiť opice. Čo Vám v tom bráni?“. Očervenel! Hneď prešiel do útoku: „Prečo potom chováš opice? Keď nie pre peniaze?“. Čo mu na to povedať? „Lebo obdivujem tieto nádherné stvorenia, je to moja záľuba. Rovnako ako ty si kupuješ drahé značkové oblečenie!“. Urazil sa ešte viac. „A čo je teba do toho, čo si ja kupujem. Nič!“. Začal som sa smiať a odpovedal som: „A teba je, čo do toho, či mám opice, alebo nemám.“ Voľačo si len zamrmlal a urazene odišiel preč...
Preto som si dovolil napísať pár viet o tom ako je to s chovom opíc. Množstvo ľudí ma o tom skreslené názory. Rôzne organizácie za záchranu zvierat a aj veľa ľudí odsudzuje to, že chovateľ napríklad odpredáva priebežne svoj odchov primátov. Vidia v tom len zisk a veľké množstvo peňazí. Spočítať si to dokáže každý jeden: „Narodilo sa mi za rok 5 opíc, predám ich a zarobím 140 tisíc Slovenských korún.“ Aj ja som mal podobný názor, ale čím ďalej vidím do problematiky, moje názory sa menia.
Nie, nie som obchodník s primátmi. Nepredali sme ani jedného nášho. A ani sa nič také nechystáme robiť. Čisto chov opičiek len pre zisk odsudzujem. Rovnako ako drvivá väčšina chovateľov týchto nádherných stvorení. Ak niekto predá nejakého jedinca, má na to iný dôvod.
Predaj, či výmena primátov má dva hlavné dôvody. Prvý je ten, že veľká skupina opíc začína mať svoje špecifiká. Zvieratá si môžu aj začať ubližovať, hlavne slabší jedinci by Vám o tom mohli poštebotať. Je potrebné vytvárať nové nepríbuzné páry a tie bez kúpy, či výmeny nevytvoríte.
Druhým dôvodom je aj zváženie nákladov. Keď Vám niekto bude tvrdiť, že chov opíc nič nestojí, kľudne ho vysmejte! A tiež ich vysmejte, keď Vám bude tvrdiť, že v malom súkromnom chove sa dajú zarobiť ťažké peniaze. Vo veľkých chovoch sa náklady na energie a potravu môžu vyšplhať kľudne aj na 50 tisíc mesačne. Ale ani v malých chovoch to nie je lepšie. Len u nás sú náklady cez 200 000 Sk ročne. Potom koľko potom by sme museli predať opíc aby sa nám aspoň vrátili náklady na chov? Veľa! Aj keby sme predávali kompletne všetky odchovy, nestačilo by to pokryť náklady.
Toto ľudia, čo frflú nevidia. Nerozumejú tomu. Nechápu, že väčšina chovateľov chová primáty pre potešenie, či pre pocit záchrany druhu. Nie na obchod a zarábanie peňazí. Nájdu sa samozrejme výnimky, ale to je zanedbateľné minimum. Vážení vedzte, peniaze sa netočia v súkromných chovoch, ale v nelegálnom obchode z ohrozenými zvieratami. To, že niekto chová riadne primáty je jeho záľuba a má k týmto tvorom citový vzťah. Nemá to ako super výhodný zdroj peňazí, peniaze bez práce a námahy. Dovolím si tvrdiť, že niekedy sa majú naše opice lepšie, ako ja sám. Chovu zdar!
Dátum pridania:02.12.2011
|