25.02.2011: Veľké problémy z dovozom makaka rézusa z Českej republiky

Keď sme chceli kúpiť makaka rézusa z Českej republiky, mysleli sme si, že to bude rutinná záležitosť. Nahlásime dovoz na veterinárnu správu, zbehneme si pre primáta, dostaneme faktúru a veterinárne tlačivo o stave zviera.. >>

24.02.2011: Opička k deťom? Škrabnutie opičkou pri hrách.

Množstvo ľudí chce chovať doma opičky ako zvieratko pre zábavu detí. Píšu nám ľudia otázky ako napríklad „mám dve staršie deti, 4 a 6 rokov a chcela by som im kúpiť opičku na hranie, aký druh nám odporúčate k deťom?“. Na takéto otázky ťažko odpovedať. Jedinec z umelého odchovu sa môže stať ideálnym domácim maznákom. Ale aj keď je opička milá, prítulná a nekúše, môže sa stať malá veľmi bolestivá nehoda. Množstvo ľudí tomuto neverí, neviem skutočne prečo. Veď stačí len jeden horší doskok, pošmyknutie primáta a Váš prst môže dopadnúť takto ako môj na obrázku. To sme sa len hrali, opička sa rozhodla skočiť mi na ruku a zle si to vypočítala. Zľakla sa možného pádu, tak sa riadne chmatla môjho malíčka. Krvi všade, opička spadnutá na zemi a liečilo sa to 2 týždne. Ešte stále si myslíte, že malá opička je vhodná k 6 ročnému dieťaťu na hranie???

22.02.2011: Získali sme štatút zariadenia na chov a vystavovanie primátov

Náš chov bol včera právoplatne schválený ako zariadenie v ktorom sa chovajú alebo držia zvieratá na účely ich vystavovania verejnosti Krajskou veterinárnou a potravinovou správou v Bratislave. Máme momentálne povolenie chovať a vystavovať pre širokú verejnosť druhy tamarín pinčí, tamarín sedlový a makak rhesus. Takže náš chov sa zmenil zo záujmového chovu primátov na chov určený na vystavovanie primátov. Veľmi nás to teší. Konečne budeme môcť otvoriť náš chov pre verejnosť.

17.02.2011: Som naozaj dementný tyran? Reakcia od čitateľa stránky.

Ešte som pomaly nestihol dopísať predošlý článok „Akú teplotu prostredia má tamarín pinčí vo svojej domovine? “ a uverejniť ho a už prišla reakcia od rozhorčeného asi chovateľa, že ako si môžeme dovoliť znižovať teplotu v noci až na 21° C. Ostrá reakcia samozrejme bola nemiestna. Meno pisateľa nezverejňujem, ale píšem mu odpoveď priamo tu na stránke..

„Ako si dovolujete pisat a uverejnovat nezmysli? Zazalovat je vas malo. Ste kok*cky tyran a amater. Teplota pod 28 °C skodí zvieratam! To v noci aj cez den. V budke sa vam trasu zimou, sak sa kuknite. Spamatajte sa, skodite chovatelom vasou demetnou nevedomostov...“

Toľko vraví e-mail, ktorý sme dostali. Vulgárne slová som samozrejme vyhodil. Čo napísať na takú reakciu? Asi najskôr toto:

Vážený pán - chovateľ "profesionál",

fakty o teplotách v domovine tamarínov sú nepopierateľné. Naštudujte si ich, prosím. Ak majú v prirodzenom prostredí ráno 22 °C, tak je to fakt a nie výmysel, či nezmysel. Tvrdiť opak je len a len vecou Vašej nevedomosti.

K nášmu chovu. Ak by ste si pozreli celú našu stránku, iste by ste sa dočítali o tom, že u nás máme vykurované domčeky na teplotu 30° C a to celodenne. Takže u nás majú opičky v domčeku dostatočnú teplotu a to 365 dní v roku (8760 hodín). „Kuknúť“ sa teda nemusíme.

Rovnako aj celodenne máme zapnuté podlahové vykurovanie a temperujeme s radiátormi. Pri dverách kde je možnosť jemného prefukovania chladného vzduchu máme teplovzdušný konvertor.

Nočnú teplotu v ubikáciách nechávame klesnúť na 21 °C. Prečo by sme aj kúrili na vyššiu teplotu? Veď v domčekoch je príjemne teplo. Ráno sa zapínajú automaticky najprv lampy Bright Sun FLOOD a o hodinu neskôr aj výkonné metalhalogenidy. Teplota ráno je síce nižšia, ale na obed už dosahuje príjemných 27 °C. Mimochodom, tento režim sa čo najviac podobá na reálne životné podmienky. Skúste sa niekedy postaviť pod metalhalogenid a čakajte. Aj keď bude všade okolo chladno, Vám bude teplo. Ak by našim opičkám tak veľmi vadila nižšia teplota boli by stále schované v domčekoch a nebehali by kade tade po ubikácií.

PS: Ako potom škodíme ostatným chovateľom? Faktami? Čo k Vám viac napísať? Ak máte tak veľké skúsenosti s chovom, nie je problém, začnite ich publikovať aj pre ostatných. Mám ale pocit, podľa múdrostí a slovníka z Vášho e-mailu, že by ste si mali svoje múdre rady písať len na papier pre seba. Iste tak spravíte to najlepšie, čo môžete spraviť!

15.02.2011: Akú teplotu prostredia má tamarín pinčí vo svojej domovine?

V literatúre sa stretneme s odporúčanou teplotou 28° C až 30° C pre chov tamarínov. Ak má niekto v chove túto teplotu nižšiu alebo vyššiu vraj to nie je správne. Na určenie najvhodnejších podmienok pre život tamarínov sa.. >>

13.02.2011: Makak rhesus, alebo ako bude náš chov prístupný verejnosti

Makak rhesus, nazývaný tiež rézus je primát, ktorý v minulosti nechýbal v žiadnom cirkuse, či zverinci a ktorý bol po celé generácie veľmi dôležitým zvieraťom na pokusy v humánnej medecíne. Jeho vlasťou je územie od Afganistanu cez Indiu severne od rieky Godavari a cez Barmu až do Vietnamu a najjužnejšej Číny. Rézus žije vo veľkých stádach, stretneme sa s ním snáď v akomkoľvek prostredí. V mestách, v kláštoroch, v dedinách aj v odľahlých pralesoch. Aj keď sa tento druh nepovažuje za posvätný, nikto ho neprenasleduje, pretože hinduistické náboženstvo zakazuje zabíjať zvieratá a ubližovať im. Po storočia žije rézus v úzkom kontakte s človekom a medzi primátami nenájdeme iný druh, ktorý by žil v tak širokých ekologických podmienkach, od trvalého spolužitia s človekom, až po úplne volný život v pralesoch. Bez zveličovania môžeme povedať, že nie je liek alebo očkovacia látka, ktoré by sa neskúšali na rézusoch. Dopyt po tomto druhu bola v minulosti tak veľká, že indická vláda musela vydať nariadenie, ktorým obmedzovala vývoz rézusov. Práve tak, ako boli rézusovia nenahraditeľní v medicíne, mali dôležitú úlohu aj v cirkusoch a varieté. Sú to totiž opice veľmi inteligentné a pomerne ľahko ovládateľné. Často sprevádzali verklikárov, vyberali peniaze do klobúka a nechýbali v žiadnej drezúre. Jazdili na koňoch, cvičili na hrazde alebo bradlách, tlačili malé fúriky. Samozrejme, ako bolo v tej dobe módne, boli rézusovia oblečení do šiat, aby čo najviac pripomínali ľudí. Dnes taký spôsob drezúry väčšina rozumných ľudí zavrhuje, aj zviera má predsa svoju dôstojnosť. Ale v dvadsiatych rokoch bol v celej republike i za jej hranicami známi napr. Ernst Peřina, ktorého 6 cvičených makakov v nohaviciach a sukniach sadlo na javisku na stoličky a prizeralo, ako starý samec, ktorý si na to vyzliekol kabátik, cvičil na hrazde. Celá skupina potom bavila obecenstvo.

Toľko vraví úryvok z výbornej i keď veľmi starej knihy Poloopice a opice z edície Zvířata celého světa ktorú napísal Luďek J. Dobroruka. Čítal som ju viac krát a rád si ju opäť prečítam. Myslím si, že by nemala chýbať u žiadneho chovateľa.

Prečo spomínam makaka rhezusa? Posledné obdobie bolo pre nás obdobím vybavovania papierov na dovoz tohto úžasného primáta k nám do chovu. Stará známa pesnička, ako sa hovorí, opäť sme narazili na legislatívne prekážky. Na dovoz primáta požadovali od nás z Českej republiky registračné číslo hospodárstva – prevádzky, ktoré sme samozrejme nemali v požadovanom tvare. Začali sme si ho vybavovať. Ale zároveň sme už chceli aby náš chov bol už registrovaný ako zariadenie, ktoré je určené na vystavovanie zvierat verejnosti, čo sa nám už aj skoro podarilo. Ešte nás čaká jedna kontrola z veterinárnej správy a bude všetko v poriadku. Môžeme hneď doviesť makaka a tiež máme záujem o dovoz aj iných druhov primátov..

Čo sa tým pre nás mení? Aj pre Vás, milovníkov primátov? Veľa. Keď si trošku u nás makak zvykne a ja dokončím vonkajšie výbehy, otvoríme naše chovné zariadenie širokej verejnosti. Budete sa môcť zadarmo a bezodplatne prísť pozrieť počas otváracích hodín k nám do chovu.

To nebude však všetko. Pre vážnych záujemcov a milovníkov opičiek pripravujeme si aj súbor rozšírených prednášok o pravom domácom chove primátov. Za symbolický príspevok Vám porozprávame aký je to život s opicami, čo to všetko obnáša (stravovanie, zdravotné problémy, prístup, výchova, legislatíva) a aké problémy i radosti nás postrehli.