Pri chove opíc môžeme si vybrať dva pohľady na proces chovu. Prvý je vychovávať opice tak, aby sa ich život v zajatí čo najviac priblíži k životu vo voľnej prírode. Kontakt chovateľa s primátom je zámerne obmedzovaný. Skôr je využívaný vtedy, ak by sme jedného dňa chceli naše primáty spätne vypustiť do prírody. Tento pohľad má však isté obmedzenia, ktoré sa nie každému chovateľovi môžu páčiť. Tiež je málo pravdepodobné, že by ste napríklad svoj odchov tamarínov odniesli do Kolumbie.
Druhý pohľad je pokúsiť sa čiastočne domestifikovať opičku. Napríklad ak máme primáta z umelého odchovu je využívať prvý pohľad na chov úplný nezmysel. Je pravdou, že keď už máme opičku, určite chceme aby bola aspoň trošku spoločenská. Ako na to?
V prvom rade dávajte si veľký pozor. Každý primát môže mať inú povahu a správanie. Je vždy šanca, že sa nebudete opičke páčiť a môže na Vás zaútočiť alebo Vás pohrýzť! Na toto pravidlo nie je dobré zabúdať ani v budúcnosti, keď si už budete s Vašou opičkou rozumieť. Opičky sú náladové tvory, rovnako ako ľudia. Je potrebné sledovať ich prejavy, niekedy sa nechajú hladkať inokedy na Vás škaredo zazrú a budú Vám dávať najavo, že sa ich nemáte dotýkať. Dajte si preto hrubé oblečenie, dlhé rukávy vždy keď idete do ubikácie. Pri prvých kontaktoch bývajte radšej dvaja, opička Vás môže tak nešťastne pohrýzť, že Vám trafí žilu. A to niekedy aj nechtiac. Niekomu býva z krvi nevoľno a môže aj odpadnúť!
A ešte malé upozornenie. Za použitie týchto rád nezodpovedáme, každý človek si musí uvedomiť, že primát nie je hračka, ale zviera s nevypočítateľným správaním. Chov primátov by mal patriť do rúk odborníkov, alebo ľudí ktorí si uvedomujú riziká chovu a sú ochotní ich akceptovať aj po negatívnej stránke. Napríklad keď ideme k našim opičkám, sme si neustále vedomí rizika útoku. Lekárničku máme vždy v ubikácií po ruke. Preto aj návštevy a priateľov nepúšťame k našim opičkám, nechceme si zobrať na zodpovednosť, že na niekoho zaútočia a ešte by nás nedajbože chceli za to zažalovať. Nezabúdajte nikdy na to, že aj tá najmilšia opička sa v období rodičovstva môže zmeniť na malého útočného dravca. Ak ste jej mohli pred tým normálne čistiť vnútro domčeka priamo pred ňou, v tomto rodičovskom období na Vás kľudne zaútočí a dohryzie Vás ako plyšovú hračku.
Môžeme sa stretnúť v televízií, či cirkuse s cvičenými opicami. Väčšinou ide o vyššie primáty, ktoré sú mladšieho veku. V plnej dospelosti stúpne u opíc (hlavne u samcoch), totiž agresívnejšie a teritoriálne správanie. Môžu sa stať potenciálne nebezpečnejšie pre okolie a cvičiteľa. Mal som možnosť komunikovať s cvičiteľmi primátov a v zákulisí som sa dozvedel, že veľa krát museli použiť aj fyzické donucovacie prostriedky, ručne - stručne si museli vydiskutovať, kto je tam pánom tlupy. Takéto správanie k primátom sa mi osobne nepáči, ale chápem to. Nie je nič horšie keď Vám opica prerastie cez hlavu a získa postavenie vodcu. Vtedy Vás bude akceptovať, ale môže Vám dať najavo, kto je u Vás pánom. U šimpanzov, či goríl je priam nemožné si budovať alfa postavenie, majú väčšiu fyzickú prevahu ako človek. Nemáme skúsenosti s chovom ľudoopíc preto sa im ani nebudeme venovať. Našim chovným stropom sú druhy ako malpa či lemúr. Do vyšších primátov si už netrúfame ísť v našom chove.
Keď si prinesiete domov primáta, musíte byť trpezlivý. Pokusy o kontakt nie sú správne a sú skôr na škodu. Takže žiadne hladenie a obchytkávanie. Primát sa musí najprv „zabývať“ u Vás a získať istotu, že mu nehrozí nebezpečenstvo. Ide o prechodné obdobie pár dní. Zo začiatku bude sa pred Vami skrývať v domčeku a bude sa báť. Po čase začne behať po svojej ubikácií a začne si zvykať na Vás, že nie ste nepriateľ. Pochopí, že mu nosíte potravu. V týchto okamžikoch môžete skúsiť si chodiť sadnúť k nemu do ubikácií ak Vám to priestor dovoľuje. Len tak si tam sadnete a oddychujte hodinku, dve. Vyvarujte sa očnému kontaktu. Občas sa môže stať, že opička sa pred Vás postaví na zadné nohy, srsť sa jej naježí a začne kričať na Vás. To Vám dáva najavo svoju silu, robí sa väčšou a pokúša sa Vás zastrašiť. Neveští to nič dobré. Vtedy je potrebné zachovať rozvahu. Tvárte sa ako keby nič, nevšímajte si ju a hlavne neustupujte. Mohla by si začať myslieť, že sa jej bojíte a že má nad Vami prevahu. Niekedy je to ťažké, lebo primát sa môže rozhodnúť zaútočiť a uhryznúť. By ste neverili, čo dokážu narobiť zúbky aj malej opičky.
Po čase začne Vaša opička behať k Vám čoraz bližšie a bližšie. Po pár dňoch zrazu zistíte, že sedí len pár centimetrov od Vás, prípadne, že odrazí sa od Vás ako od vetvičky. To je len a len dobre. Času treba u opíc tráviť skutočne veľa, časom si zvyknú, že ste súčasť ich domova a nebudú mať z Vás stres.
Dôležité je vybudovať si vzťah medzi Vami a primátom, aby ste sa stali členom tlupy. Keď dávate potravu opičke je dobré na ňu zavolať nejakým jej menom. Naučí sa tak, že má nejaké pomenovanie a začne naň aj reagovať. Meno si treba dopredu zvážiť a vždy používať len to jedno. Prečo zvážiť? Napríklad mi sme malého samčeka tamarína sedlového začali volať drobec. Zvykol si na také pomenovanie a aj keď už nie je úplne drobcom, meno mu ostalo. Na zavolanie „drobec“, hneď dobehne k nám.
V tomto okamžiku si zistite, čo najviac chutí Vašej opičke. Položte si jej obľúbenú potravu do otvorenej dlane a natiahnite ju k opičke. Ak je menej bojazlivý typ zoberie si ju. Nie vždy sa to podarí, vtedy ju chvíľku ukazujte a následne položte na poličku a ustúpte. Opička si ju príde vyzdvihnúť sama. Túto hru skúšajte viac dní. Potom opäť skúste nastrčiť ruku s otvorenou dlaňou a potravou, budete sa čudovať, ale opička si ju zoberie z ruky. Postupne začnete držať potravu v prstoch. Opička sa na to veľmi rýchlo naučí a už keď Vás zbadá z diaľky dobehne k dvierkam ubikácie a bude čakať, čo jej dobrého dáte.
Po pár mesiacoch môžete sa skúsiť jej počas kŕmenia jemne dotknúť. Najprv len na nôžke, po čase aj po ruke, či chrbátiku. Podľa nášho zistenia samičky a mláďatá lepšie reagujú na pohladenie ako samci. Ale aj samci si časom zvyknú. Pozor, keď sa opička nechá hladiť, neznamená to, že sa nechá hladiť aj keď budú mať mladé. Vtedy už musíte poznať dokonale povahu Vašej opičky, inak Vás môže pohrýzť. Väčšinou v období mladých sa stanú viac útočnejšie – ochraňujú si svoje potomstvo.
Súčasťou domestifikácie je aj vymýšľanie rôznych hier pre Vaše primáty. Tieto hry môžete hrať spolu a prospejú aj Vám aj opičkám. Spoločne sa budete viac a viac zbližovať. O tom však si povieme v ďalšom článku Domestifikácia a ochočenie malých primátov – prvé kroky II.
Dátum pridania:16.10.2010
|