Zomrel nám tamarín sedlový! Ale nie, potvora malá..

Nebojte sa, nikto nám nezomrel. Aj keď sme si to najprv mysleli. Čo sa stalo? Občas, keď čistím ubikácie a náš tamarín Drobec mi ako vždy robí zle, presnejšie povedané zabáva sa svojským spôsobom, tak spravím na neho „bu-bu“. Tak ako keď nastrašíte malé dieťa, najprv sa skrčíte, nehýbete sa a potom sa rýchlo pohnete a vydáte nejaký zvuk napríklad „bu-bu“. Drobcovi sa táto hra veľmi páči, potom sa úplne odviaže z reťaze.

Nedávno som vošiel do ubikácií a čo nevidím. Drobec leží na podlahe v rašeline, nehýbe sa a má otvorené očká. V krku mi navrela veľká hrča a do oči sa mi začali tlačiť slzy. Hádam sa mu len niečo nestalo, nezomrel nám? No proste šok. Vbehnem dnu a drobec vyskočí a zapiští na mňa radostne. Odľahlo mi. Sviňuch malý, takto nás plašiť. Až neskôr som si uvedomil súvislosť s našou hrou „bu-bu“. Netuším, či to bola len náhoda, alebo naozaj sú aj takéto malé primáty také inteligentné, že by si pamätali hry. Alebo dokonca ich aj navrhovali. Už sa teším ako nás najbližšie prekvapí. Teda skôr mňa, k inému si takéto veci nedovoľuje.

Keď máte podobné skúsenosti, napíšte nám. Radi ich zverejníme u nás na stránke..

Dátum pridania:23.10.2010