Často sa stretávam s informáciu, že „drápkaté“ opičky sa môžu privádzať do celkovej anestézie výhradne za použitia inhalačnej anestézie pomocou sevofluranu, izofluranu, či už zastaralého halotanu. Zámerne u halotanu spomínam slovo zastaralého, lebo sa v dnešnej dobe používa už len zriedkavo (u nás sa už ani neponúka). Používa sa aj oxid dusný (ak to daný prípad umožňuje), nakoľko je lacnejší a nie je zároveň potrebný drahý kalibrovaný odparovač ako na kvapalné inhalačné prípravky. Nie je však jednoznačná pravda, že iná možnosť neexistuje! A čo taký ketamín, či tiletamín? Ako je to potom v skutočnosti, aká je veterinárna dlhoročná prax?
V prvom rade je potrebné povedať si, že použitie inhalačných techník na anestéziu je dobrou voľbou (a odporúčanou) pre malé primáty, ale sú samozrejme aj iné možnosti, napríklad použitie ketamínu v kombinácií s benzodiazepínmi. Práve o ketamíne sa v našich končinách často tvrdí, že by nemal byť používaný na anestéziu malých opíc, ale celosvetová dlhoročná prax hovorí niečo iné.
V skutočnosti sa ketamín používa veľmi často na anestéziu pri klinických a veterinárnych postupoch u malých primátoch, dokonca v Amerike ešte častejšie ako použitie inhalačných techník. Pričom je udávané, že primáty zvládajú celkom dobre tento druh anestézie.
Samozrejme, musíme si povedať, že občas sa môžu vyskytnúť aj neočakávané komplikácie, hlavne u slabších jedincoch (skryté zdravotné problémy i poškodenie orgánov), ktoré môžu končiť až smrťou jedinca. Avšak, množstvo veterinárnych lekárov z oblastí, kde sa prirodzene vyskytujú tieto druhy opíc, či kde sú chované vo veľkom množstve majú skúsenosť, že úmrtnosť je po podaní ketamínu skôr zanedbateľná.
Tu musím poukázať na jednú vec, totiž rozprával som sa s lekárom z USA, ktorý sa od 80 rokov špecializuje ma malé primáty. Práve tento lekár počas svojej praxe aj trhá opičkám zuby počas anestézie vyvolanej ketamínom, lebo potrebuje mať prístup k ústam. A z tisícky opíc zaznamenal len tri úmrtia, pričom pri použití inhalačných techník mal on osobne vyššiu úmrtnosť. Mohlo ísť kľudne len o náhodu, to neviem. Viete k tým extrakciám zubov napíšem len toľko, v USA sú ľudia dosť šibnutí na to aby dávali odstraňovať tamarínom a kosmáčom tesáky z bezpečnostných dôvodov, samozrejme sa mi to nepáči, ale nič s tým nenarobím.
Každopádne ketamín sa na anestéziu „drápkatých“ opíc používa, to je fakt. A používa sa v dávkach od 3 – 20 mg na kilogram váhy, pričom presná dávka záleží od požadovanej hĺbky anestézie a od použitej kombinácie pridaných látok, napríklad sedatív, či myorelaxancií. Najčastejšie sa používa v kombinácií s xylazínom, midazolamom, či diazepamon. Po zákroku sa zas používa antidotum flumazenil pri midazolame (atipamezol pri xylazíne) na zrušenie centrálne upokojujúcich účinkov benzodiazepínov. Používa sa tiež ketamín v kombinácii s tizanidinom, či propofolom ako alternatíva k benzodiazepínom.
Okrem ketamínu sa používa v poslednej dobe úspešne tiletamin/zolazepam, je podstatne silnejší ako napríklad kombinácia ketamínu a midazolamu.
Nedá mi nespomenúť skúsenosť veterinárov zo zámoria, vyhýbajú sa napríklad nadmernému podávaniu medetomidinu – domitoru, lebo vraj ten je horšie vnímaný malými primátmi a nechcenému predávkovaniu ketamínu s benzodiazepínmi (nastáva hlavne vtedy, ak je podaná menšia úvodná dávka anestetík ako je potrebné na danú anestéziu a primát je dodatočné napichnutý ďalšou dávkou, alebo je podaná opakovaná dávka anestetík už počas zákroku, keď sa začína primát prebúdzať a trhá sebou). Zvlášť pozornosť venujú tiež možnosti podchladenia primáta počas anestézie (ohrevná podložka, či priložená latexová rukavica s teplou vodou nesmie chýbať).
Dávkovanie:
Ketamín + midazolam: 15 mg/kg:0,05 - 0,15 mg/kg i.m. (antidotum flumazenil)
Ketamín + diazepam: 15 mg/kg:0,3 - 1 mg/kg i.m. (antidotum flumazenil)
Ketamín + xylazín: 10:0,15 - 0,30 mg/kg i.m. (antidotum atipamezol)
Ketamín + medetomidin: 5:0,1 mg/kg i.m. (antidotum atipamezol)
Tiletamin/zolazepam: 2 - 5mg/kg i.m. (antidotum flumazenil)
Zdroj dávkovania: Nonhuman Primates in Biomedical Research: Biology and Management
Pri anestéziológií malých primátov sa však nikdy nesmie zabúdať na ich náchylnosť ku stresu a vysokú úroveň metabolizmu, predovšetkým pri podávaní injekčných anestetík. Množstvo úmrtí malých primátov bolo spôsobených práve podaním opakovanej dávky počas operačného zákroku, keď dochádzalo k preberaniu sa primáta z narkózy. Totižto je veľmi ťažké odhadnúť, koľko účinných aktívnych látok (napr. ketamínu) sa nachádza v tele primáta a aké množstvo bolo už metabolizované. Tak, či onak tento príspevok nenahradzuje rozhodnutie veterinára, aký druh anestézie použije a nie je ani návodom. Poukazuje iba na možnosti, ktoré sa používajú vo veterinárnej praxi v zahraničí.
Dátum pridania:15.03.2013
|