27.12.2011: Keď sa makak začína dostávať do puberty..

Naša Pipi je malá zlatá opička, hlavne na fotkách. V skutočnosti to nie je vždy milá a zlatá opička. Čím je staršia, tým viac si začína k nám dovoľovať. Teda ku mne si veľa nedovolí, mňa sa bojí, ale k ostatným členom našej rodiny to až také ideálne nie je.

Posledný mesiac začína sa stávať silno majetnícka, všetko patrí len jej. Vôbec nevadí, že to máte oblečené a obuté. Ak si zmyslí, že Vaše kľúče alebo okuliare sú jej, nebojí sa zobrať si ich násilím. Neustále skúša, čo si môže dovoliť. Začala aj podstatne viac demolovať svoje okolie. Svojským spôsobom. Nedávno sa pokúšala nočný stolík vyniesť na skriňu. Ak jej to nešlo tak odtrhla aspoň dvierka z kuchynskej linky. A niet hádam väčšej zábavy ako ošúpať paplón ako banán. Myslíte si, že sa to nedá? Dá! Zoberiete paplón s natrháte povlečenie na 5 cm pásiky. Je až neuveriteľné akú má taká malá opica silu. O bojovných hrách nášho makaka a nášho psíka je už aj zbytočné písať. Samozrejme vždy má opica navrch, lebo jej zákernosť nepozná hraníc. Niekedy si hovorím, že mať radšej 5 detí by bolo rozumnejšie. Tie by aspoň nehádzali hovienka na strop a nechodili by si utierať ruky k nám do vlasov. :-)

S jej silou rastie priamoúmerne aj jej inteligencia. Keď sa ide napiť v noci do kúpeľne vody, pekne si zapne svetlo, pustí si vodu, napije sa a pri odchode vypne svetlo. Ale ak sa jej nechce spať a túži sa hrať, pozapína všetky svetlá v dome lebo vie, že ich pôjdeme zhasnúť. Rovnako ak pozeráte televízor a nevenujete sa jej, jednoducho Vám ho vypne. Prípadne ak sa nudí zapne si televízor a chvíľku ho pozerá. Obľubuje ČT1 a STV. Z pozerania televízora ostáva tak znechutená, že si sem tam odbehne uhryznúť nejakú mačku do nohy. Potom je spokojná.

Možno si poviete, že to nie je také hrozné. Ale keď sa rozhodnete jej vynadať situácia sa úplne zmení. Nedávno sa rozhodla moja drahá polovička vynadať Pipinke, lebo jej z pod hlavy ráno o 5tej zobrala vankúš a začala ho trhať na malé kúsky. Ako to dopadlo? To vidíte na fotografií. To nie je ruka Pipinky, ale mojej drahej polovičky. Existuje také malé prirovnanie z rozprávok „s čertmi nie sú žarty“, ale výborne sa to hodí aj na makaka. Lebo občas je aj makak taký malý čert :-)

02.12.2011: Chovateľ opíc je vraj obchodník a zarába na utrpení zvierat

„Joj vy chováte opice, to sa máte. A dobre zarábate? Asi áno, veď máte nový dom. Zarábať na utrpení zvierat by sa nemalo, je to hnus!“ takto sa začal jeden rozhovor s človekom, ktorý ma dnes ráno pristavil na ulici. Na nohách mal značkové topánky, značkové oblečenie, v ruke drahý telefón, nové auto. Poznal som ho trošku z videnia. Nečakal na vysvetlenie o veci, do ktorej sa nevyznal. Bola z neho priam cítiť závisť. Odpovedal som mu s úsmevom, že nech zoberie svoje peniaze, vystavia ubikácie, obehá si všetky úrady a získa povolenia, nakúpi opice a nech sa pustí do úspešného chovu. Samozrejmosťou je riadne štúdium problematiky chovu. Opice majú svoj jedálniček, potrebnú vitamínovú štruktúru, problematické liečenie chorôb. Ale nech nie je potom sklamaný, keď zistí, že malý chov je skôr o neustálom dotovaní a nie o zarábaní peňazí! Je to skôr taká srdcová záležitosť.

Urazil sa a začal mi hovoriť, kde som zobral peniaze na postavenie domčeku pre opice a na nákup opíc. Že také veci stoja rádovo desaťtisíce Eur. Nie som prchký človek, ale v tomto okamžiku mi došla trpezlivosť. Sprostá otázka vyžadovala sprostú odpoveď. „Vytlačil som si ich! Pozrite sa, mám na sebe staré montérky, bundu ktorá má hádam 10 rokov, telefón mám za 900 korún. Roky pracujem od rána do večera. Nekupoval som si pičoviny, ktoré nepotrebujem, šetrili sme a dovolili sme si kúpiť opice i postaviť dom pre opice. Vy ste si kúpili nové auto za ušetrené peniaze a ja opice. Predajte auto, a tiež si môžete kúpiť opice. Čo Vám v tom bráni?“. Očervenel! Hneď prešiel do útoku: „Prečo potom chováš opice? Keď nie pre peniaze?“. Čo mu na to povedať? „Lebo obdivujem tieto nádherné stvorenia, je to moja záľuba. Rovnako ako ty si kupuješ drahé značkové oblečenie!“. Urazil sa ešte viac. „A čo je teba do toho, čo si ja kupujem. Nič!“. Začal som sa smiať a odpovedal som: „A teba je, čo do toho, či mám opice, alebo nemám.“ Voľačo si len zamrmlal a urazene odišiel preč...

Preto som si dovolil napísať pár viet o tom ako je to s chovom opíc. Množstvo ľudí ma o tom skreslené názory. Rôzne organizácie za záchranu zvierat a aj veľa ľudí odsudzuje to, že chovateľ napríklad odpredáva priebežne svoj odchov primátov. Vidia v tom len zisk a veľké množstvo peňazí. Spočítať si to dokáže každý jeden: „Narodilo sa mi za rok 5 opíc, predám ich a zarobím 140 tisíc Slovenských korún.“ Aj ja som mal podobný názor, ale čím ďalej vidím do problematiky, moje názory sa menia.

Nie, nie som obchodník s primátmi. Nepredali sme ani jedného nášho. A ani sa nič také nechystáme robiť. Čisto chov opičiek len pre zisk odsudzujem. Rovnako ako drvivá väčšina chovateľov týchto nádherných stvorení. Ak niekto predá nejakého jedinca, má na to iný dôvod.

Predaj, či výmena primátov má dva hlavné dôvody. Prvý je ten, že veľká skupina opíc začína mať svoje špecifiká. Zvieratá si môžu aj začať ubližovať, hlavne slabší jedinci by Vám o tom mohli poštebotať. Je potrebné vytvárať nové nepríbuzné páry a tie bez kúpy, či výmeny nevytvoríte.

Druhým dôvodom je aj zváženie nákladov. Keď Vám niekto bude tvrdiť, že chov opíc nič nestojí, kľudne ho vysmejte! A tiež ich vysmejte, keď Vám bude tvrdiť, že v malom súkromnom chove sa dajú zarobiť ťažké peniaze. Vo veľkých chovoch sa náklady na energie a potravu môžu vyšplhať kľudne aj na 50 tisíc mesačne. Ale ani v malých chovoch to nie je lepšie. Len u nás sú náklady cez 200 000 Sk ročne. Potom koľko potom by sme museli predať opíc aby sa nám aspoň vrátili náklady na chov? Veľa! Aj keby sme predávali kompletne všetky odchovy, nestačilo by to pokryť náklady.

Toto ľudia, čo frflú nevidia. Nerozumejú tomu. Nechápu, že väčšina chovateľov chová primáty pre potešenie, či pre pocit záchrany druhu. Nie na obchod a zarábanie peňazí. Nájdu sa samozrejme výnimky, ale to je zanedbateľné minimum. Vážení vedzte, peniaze sa netočia v súkromných chovoch, ale v nelegálnom obchode z ohrozenými zvieratami. To, že niekto chová riadne primáty je jeho záľuba a má k týmto tvorom citový vzťah. Nemá to ako super výhodný zdroj peňazí, peniaze bez práce a námahy. Dovolím si tvrdiť, že niekedy sa majú naše opice lepšie, ako ja sám. Chovu zdar!

01.12.2011: Tamarín červenobruchý (Saguinus labiatus), náš nový prírastok

„Kyptik“ - tamarín sedlový, ktorý je bez jednej ruky už nemohol byť dlhšie sám. Síce celé detstvo strávil s nami, hral sa a silno socializoval, ale bolo cítiť, že ak sme na neho nemali dosť času bol smutný. Nechcel byť sám v klietke, chcel pomáhať pri varení, upratovaní i jedení. Ak sme sa mu len chvíľu nevenovali, kúsal nás a vyžadoval si hladkanie bruška. Rozhodli sme sa mu preto zohnať kamaráta - samčeka, ktorý by nebol vhodný na ďalší chov.

Nakoniec sa nám podarilo zohnať tamarína červenobruchého (Saguinus labiatus) od pána Zelenku, začo sme mu nesmierne vďačný. Tamarínkovia sa pomaly zoznamujú a vyzerá, že si budú rozumieť. Veď prečo by aj nie. Je známy totiž fakt, že vo voľnej prírode sa tamaríny sedlové združujú s tamarínmi červenobruchými a spoločne podnikajú výpravy po pralese za potravou. U nás skôr podnikajú výpravy za nami, aby sme im dali nejaký hmyz :-)

PS: V poslednej dobe nám prišlo pár e-mailových správ s dotazom, prečo už nepíšeme a neprekladáme nové články o chove opíc. Dôvod je jeden - kríza a menej peňazí. Menej peňazí, značí viac práce a viac práce je menej času na písanie. Kto chová primáty, či iné tvory mi dá za pravdu, že ide o drahý špás. Týmto aj nadviažem na častú otázku, ktorú sa nás pýtajú v pošte. Či je chov opíc nákladná záležitosť. Neviem presne ako je to u iných chovateľov, ale to záleží aj od toho koľko máte peňazí. Pre niekoho je to zanedbateľná čiastka, pre iného mesačný plat. Keď zrátam naše náklady na kúrenie, svietenie, ovocie, zeleninu, hmyz a prípadné iné náklady(veterinárna starostlivosť) za celý rok, vychádza mi to na cca 18 000 - 19 000 starých Slovenských korún mesačne. Čo zrovna nie je málo peňazí. A to rátam len náklady čisto na opice...

18.10.2011: Zomrela nám naša mamča, tamarín sedlový

Občas sa v živote objaví aj nie veľmi príjemná situácia. Cez víkend nám žiaľ zomrela samička tamarína sedlového. Tá ktorá bola po operácií chrbátika. Bolo nám to strašne ľúto, bola totiž z nášho chovu asi najprítulnejšia k ľudom. Nechala sa hladkať, skákala na nás, vedela sa aj usmievať..

24.09.2011: Veľké problémy s malou opičkou: tamarín sedlový

Posledný mesiac nemáme príliš dobrú náladu. Veľké starosti nám robí mamča – vodca rodinky tamarínov sedlových. Áno, správne čítate, považujeme osobne samičku za hlavu rodiny. Stačí len priniesť jedlo a pochopili by ste. Najprv zje svoj hmyz, potom dobehne k manželovi a tomu zoberie jedlo priamo od úst. A to nemusí byť ani tehotná. Samec len tak smutne pozerá na ňu.

Všetko sa to začalo úplne nenápadne. Jedného dňa sa pri hrách samička poškriabala na chrbte. Škrabanec, rana nebola veľká, mala asi 2 cm a pekne sa hojila. Počas hojenia ale svrbela maminu rana a tak si ju neustále rozškriabala. Takto sa proces hojenia - rozškriabania neustále opakoval a rana sa zväčšovala. Vyzeralo to pekne hnusne. Ranu sme začali aspoň dezinfikovať Dermacynom a nasadili sme preventívne antibiotiká amoxicilín.

Stav sa ale stále zhoršoval. Ráno mala samička peknú chrastičku a večer si to tak rozškriabala, že bolo vidno až pomaly mäso. Mohlo to mať už aj neurologický základ, nevieme to určiť. Oslovili sme veterinárov, ktorí sa venujú exotickým zvieratám a pôsobia aj v ZOO. Spustili proces liečenia. Už nám bolo jedno, čím a ako sa to bude liečiť, dôležité bolo to aby prežila. V rozbore odobratého tkaniva sa nenašiel nejaký parazit, čo bolo pozitívne.

Rana sa dezinfikovala, následne potierala roztokom Aureomycin, ktorý obsahuje liečivo Oxytetracyclini hydrochloridum a nasadili injekčne antibiotiká cefalosporíny s predĺženým účinkom (2 týždňové). Neskôr sme nasadili syntetický steroidný hormón prednisonum. Keď už sa rana začínala perfektne hojiť, opička si ju opäť rozškriabala úplne až na mäso. A to cez polovicu chrbta!

Nakoniec bude asi potrebná operácia, ktorá nás čaká budúci týždeň. Poškodené tkanivo by sa vyrezalo a zošilo. Rana sa tak mohla skôr a rýchlejšie zrásť. Zašívaná koža sa dokáže pekne spojiť a zrásť už za dva týždne, pričom ak ide o poškodenie kože veľkého rozsahu môže byť doba liečenia až pár mesiacov. Bude však potrebné vymyslieť, ako zabrániť neustálemu škriabaniu chrbta opičkou. Nakoniec jej práve vyrábame návliečky na ruky z kožených rukavíc. Možno Vás napadlo, že stačilo by len pristrihnúť pazúriky. Nie nestačilo. Aj s ostrihanými pazúrikmi si dokáže opička vyškriabať kožu až na mäso.

No uvidíme ako to všetko dopadne. Dúfam, že len a len dobre..

29.07.2011: Ako si náš makak vyrobil bazén s domu..

Posledné obdobie bola Pipina v celku poslušná. Sem tam niečo rozbila, odtrhla, či rozhrýzla. Alebo uhryzla. Kocúra, psíka, nás.. Avšak jej obľúbenou zábavou sa stalo šúpanie televízneho káblu k televízoru. Tie biele televízne káble sa dobre šúpu ako banán. Nie je však väčšej zábavy ako keď večer si sadnete po robote k televízoru a pozeráte na čiernu obrazovku s nápisom žiadny alebo slabý signál. A spoza televízoru sa na Váš usmieva prehryzený kábel a Pipina sa uteká schovať, lebo už vie, že zle narobila. Nevadí aj tak sa hovorí, že ľudia veľa pozerajú TV. Tak mi znižujeme štatistiku pozerania televízora.

Chystal som meniť pár radiátorov v dome. Staré som demontoval, uzavrel prívody. Aj u nás v byte som chcel namontovať nový radiátor do kúpeľne. Všetko som si prichystal a začal pracovať. Pipinka ostala asi hodinku sama, bolo poobedie, vtedy si zvykne pospať. Žiadny problém. Okrem toho veď už máme všetko dostatočne zabezpečené. Na každom vodovodnom kohútiku je poistka, na skrinkách máme zámky ako na šope, všetko je schované čo je pre ňu nebezpečné, dvere zamykáme, televízor je uchytený na 12stich 15cm skrutkách, stropné lampy tiež.

Odbehol som do pivnice pre náradie a čo nevidím, zrazu všade voda, ktorá kvapká zo stropu. PIPI! Bežal som hneď do nášho bytu a čo nevidím. Kuchyňa sa premenila na bazén, v celom byte 10cm vody, z plávajúcej podlahy sa stala doslovne plávajúca podlaha. Uprostred vody sa člapká opica a ešte sa z toho neuveriteľne teší. Hneď vedela, že je zle, utekala sa schovať za nášho kocúra, ktorý len vyjavene sedel na chladničke a bál sa vody.

Zistili sme, že točenie s ventilom na radiátore zvládne Pipi bez problémov. Tak ako zvládla vypustiť všetku vodu z kúrenia. A tej vody veru nebolo málo, máme totiž systém automatického doplňovania vody. Verte, ten ventil teda riadne silno dotiahnutý bol. Takže už rozmýšľam aké poistky dáme na všetky radiátory, lebo stále ich chodí po novom babrať, len voda netečie. Celá je z toho smutná..





Aké čisté jazierko? Však! Vidieť až na dno :-)