|
Až prax nám priniesla nové skúsenosti s chovom primátov a iných exotických zvierat. O tieto skúsenosti by sme sa chceli podeliť so začínajúcimi chovateľmi. Zameriame sa na výstavbu ubikácií, na starostlivosť o zvieratká a na chov primátov všeobecne.
Ubikácia:
Keď sme stavali ubikáciu, mali sme dokonale rozpracovaný projekt do každého detailu. Až prax ukázala, že nie všetko je dobré, čo je teoreticky výborné.
Kam s domčekom - na policu radšej nie
V prvom rade je potrebné domček na spanie umiestniť tak, aby nebol položený na poličke. Ideálne je ho zavesiť blízko k stropu a priviesť k nemu len konárik stromu. Opičky veľa krát vybehnú len pred domček a vykonajú svoje potreby na poličku pred domčekom. Ak by tam nebola polička stačilo by upratovať každý deň len podlahu. Takto je treba upratovať podlahu a zároveň aj umývať poličku okolo domčeka. Čo sa samozrejme veľmi nepáči opičkám (a ani nám) - hlavne samcovi, ktorý má ten najhorší pohľad na špongiu. Len neviem ako to bude, keď budú mať mimino a budú viac ochraňovať svoj domček.
Priestor, niekedy je menej lepšie
Veľký priestor je výborný, ale len pre väčšie skupiny. Pre malú skupinu to nie je veľmi dobre z hľadiska ich spokojnosti a ostražitosti. Nevnímajú totiž pletivo ako oddeľovací prvok a preto strážia celé okolie a držia sa skôr pri domčeku. Stačí len jednu stranu pletiva potiahnuť rákosím, bambusom, či jutou a hneď sú opičky spokojnejšie a hravejšie.
Chov viacerých druhov primátov a ich oddelenie
Ak chcete chovať viac druhov, nie je dobré ich oddeliť len pletivom. Navzájom sa veľmi neznesú, menšie druhy sa boja tých väčších. Naše tamarínky sedlové behali stále hore dole po celý deň, až pokiaľ sme nedoniesli tamarína pinči. Toho sa zľakli a odmietali opustiť domček, boli oveľa vystrašenejšie a opatrnejšie. Ak sa išli najesť, najprv vystrčili hlavičky z domčeku, dlho pozorovali okolie a potom rýchlo vybehli von uchytili jedlo a opäť sa schovali. Toto trvalo pár dní. Potom sme požili fintu s rákosím a bambusom a oddelili sme časť susednej ubikácie vizuálnou clonou. Hneď boli tamarínky spokojnejšie.
Vykurovanie ubikácií a prechodné obdobia
Pri návrhu kúrenia si treba dať veľký pozor. Čo stačí podľa výpočtov pre ľudí, nemusí stačiť pre primáty. Ako hlavný vykurovací prvok sme použili elektrické podlahové vykurovanie. Ako doplnkové kúrenie bol navrhnutý okruh s radiátormi pripojený na ústredné kúrenie domu. A tiež ohrev lampami. V prechodnom období keď teplota v noci klesá na 10°C a cez deň nie je o moc vyššia podlahové kúrenie jednoducho nestíha. Samozrejme obsahuje logiku, keď začne teplota mierne klesať zapne sa temperovanie. U nás napríklad podlahové kúrenie bežalo bez prestávky pár dní na plný výkon, pre ľudí tam bolo pocitovo až príliš teplo (krátke tričko samozrejmosťou), ale opičkám bolo chladno, lebo začali kýchať. Centrálne kúrenie z domu ešte nebolo zapnuté, veď načo by bežalo, keď máte v dome 20°C. A dohrievať lampami nie je v noci celkom dobrý nápad. Vtedy sme pochopili, že kúrenie sme navrhli zle, nepočítalo sa s prechodnými obdobiami. Pre ľudí by to bolo postačujúce ale pre primáty nie. Neostávalo nám nič iné ako dokúpiť elektrické teplovzdušné ohrievanie s výkonom 2000W a tešiť sa na faktúry od elektrární. Budeme to musieť nejak vymyslieť v budúcnosti, asi nasadíme klimatizačnú jednotku s ohrevom, alebo tepelné čerpadlo. Ak by sme teraz stavali nové ubikácie určite by sme spravili samostatný plynový kotol len na vykurovanie ubikácií.
Na laku sa nešetrí
Domčeky, poličky a drevené konštrukcie je potrebné nalakovať zdravotne nezávadným lakom, ktorý je určený na hračky pre deti. Aj ja som všatko lakoval. Poličky z OSB dosiek som vybrúsil a dva krát natrel, rovnako aj domčeky. Myslel som, že to bude stačiť. Nestačilo samozrejme. Je vhodné aby bol povrch hladký bez dier a ľahko umývateľný. Odporúčam použiť dvojzložkový lak na určený na styk s potravinami, ktorý je aj tvrdý aj ľahko umývateľný, ale hlavne dokáže vyplniť veľké nerovnosti v dreve. Verte, nie je nič horšie ako s každej väčšej dierky denne vyberať pri upratovaní kúsok jedla, alebo vtlačeného trusu.
Použitie konopných lán a motúzikov
Namotané tenké konopné lano, či nejaký motúzik na vetvičke vyzerá veľmi dobre. Hlavne ak ich použijete na spájanie vetvičiek namiesto skrutiek alebo poplastovaného drôtu. Ale ako to je s ich výdržou ? To sa človek naučí až skúsenosťami. Na začiatku sme oddeľovali jednotlivé ubikácie tak, že sme na pletivo priviazali jutové vrecia konopným motúzikom. Po dvoch mesiacoch, boli motúziky všade po zemi a vrecia už veľmi na pletive veru nedržali. Opičky si krátili čas tak, že ich rozkúsali, vyťahovali a hádzali po zemi. Rovnako začali obhrýzať všetky tenšie laná. A tie hrubé laná, čo nedokázali obhrýzť používajú aspoň na vytieranie zadočkov. Takže ak používate laná, treba vybrať väčšiu hrúbku, vyhnete sa tak ich výmene každých pár mesiacov.
|